Až dokým...

22. června 2015 v 17:01 | Rei-chan |  K-pop


*ja už ani neviem ani vytvárať covery :"DD*
*ani názvy*

Musím vám povedať, že som to už po sebe ani nečítala. Popravde mám túto pasáž prečítanú už niekoľkokrát a dlho som uvažovala či mám znova niečo pridať. Táto veľmi krátka vec je vlastne len úryvok jednej obrovskej kapitolovky, ktorú si píšem pre seba už vyše roka. No snáď sa vám to bude páčiť lebo nenašla som lepší úryvok- v skutočnosti som ani nič iné nehľadala :D Budem rada za vaše ohlasy nech už budú akékoľvek a nech ich už bude akokoľvek veľa alebo málo. je mi to jedno.
Pozastavenie ale ešte stále platí na dobu neurčitú. Neviem sa rozhodnúť či sa mám vrátiť alebo nie. Či mi tá snaha vôbec stojí za to.
Užite si to a hlavne to berte s nadhľadom lebo toto som písala už dávno~~




Mladík nemohol popadnúť dych. Vyblednutý čierny kabát s pár potrhanými niťami mu povieval vo vetre a pár krát narazil do vysokej trávy alebo kmeňov stromov. Inak sa ho držal ako tieň. Keď sa zúrivým behom predieral cez les. Stromy akoby boli jeho jedinými spoločníkmi. Ich tajomstvom nasiaknuté kmene sa ťahali vysoko k oblohe posplietanej konármi. Biely kutáč mesiaca musela za každých okolností sprevádzať hmla indigovo modrého prachu- nočná obloha sa rozkríkla nad hlavami. A žiarivé hviezdy, aspoň tie jediné ktoré v jeho unavených očiach prebúdzali iskri nádeje. Ako vždy. Oprel sa o strom. Zhlboka dýchal aj keď každý pohyb tak bolel. Lístie zašuchoril príval vetra. Spôsoboval jemnú námrazu na jeho duši.

Tlkot srdca mohol počuť až v hlave. Vedel, že dnes to bolo len o kúsok. Mal šťastie a mal by to využiť a čo najrýchlejšie nabrať ďalšie sily k úteku. Inak nebude mať šancu. Nevedel čo ho desí viac, ako prísť o život alebo pocit bezradnosti keď príde domov. Domov, nie, je to len útočisko pred svetom vonku, ktorý by ho zodral na prach, nemal inú možnosť ako tam ostávať.
Pľúca sa zúfalo dožadovali vzduchu no on nemohol už viac. Zakašlal, prúd krvi ktorý pozvoľne tiekol z jeho úst si utrel do blatom zašpinených dlaní.
Červená vlna zo šálu od Kyungsooa nepríjemne škrábala na krku. V tomto chladnom období je dobrý, no teraz až priveľmi hreje. Jongin si až teraz uvedomil ako je jeho telo posiate horúčavou, v hrdle a pľúcach sa premáva štipľavosť. Akoby sa celé jeho telo zbláznilo. Všetci sa zbláznili, no nemohol to nikomu zazlievať.
Očami skĺzol na zem posiatou opadaným ihličím a listami na ktoré dopadali pásy mesačného svitu.
Roztrasenou dlaňou si pridržal poranené rameno. V behu možno bolesť nevnímal, ale teraz prichádzala, intenzívne a ochromovala ho. Mal pocit, že tu asi ostane, že nie je schopný už ani jediného kroku. Bolo mu už jedno čo s ním bude. V druhej ruke mu neznesiteľne brnelo. Až sa nazdával, že dokáže vycítiť ako jed prúdi krvou.

Jed mrzkého tvora. Je neznesiteľná súčasť niečoho tak odporného, čo im kedysi slúžilo a patrilo k najnižšej vrstve sa teraz preháňa po jeho rýdzočistej krvi. Poškvrňuje ho. V ich čistej línii je poškvrnený.
Zbystril uši. Strhol sa, možno až moc prudko. V tichu zaznel zvuk a potom sa k nim pridali aj rýchle dopady Jonginovho behu.

***
,,Jed sa stihol rozniesť po tele rýchlejšie ako kedykoľvek."
,,Čo si tam vôbec robil?!" Už po stý krát sa ozval Kyungsoov ustarostený a značne nahnevaný hlas. Jonginovi to celé liezlo na nervy. So zamračenou tvárou pozeral na Suha, ktorý sa skláňal nad pergamenmi a horúčkovito čítal až si neuvedomoval, že celé pasáže si nezrozumiteľne mrmle pre seba.
Zaskučal bolesťou keď sa čiernovlasý snažil dezinfikovať zranenia a škrabance.
,,Bolí to moc?" Ku všetkej jeho hrdosti mu bolo proti srsti strácať čas s niekým ako je Kyungsoo. Nechať sa ošetrovať od elfa, ešte stále mu to prišlo ako zlý vtip.
Pche.
Suho sa teraz prechádzal po miestnosti. Od jednej steny k druhej. Zvuk jeho ťažko zamyslených ktokov zaplňovali pauzy medzi vetami, ktoré neustále Kyungsoo chrlil dookola a Jongin sa tváril akoby sa ho to absolútne netýkalo. Tí dvaja ho najväčšmi rozčuľovali.
Uhol sa pred tmavovlasým keď sa mu pokúšal obviazať ruku na ktorej sa zreteľne vynímali škriabance od pazúrov.
,,Jongin, vôbec nemám teraz čas znášať ešte tvoje správanie. Môžeš byť prosím, aspoň pre túto chvíľu znesiteľný?"
,,Nie."
,,Nie?"
,,Daj mi pokoj." Vytrhol mu obväz z rúk a zahodil ho kdesi ďaleko. Nanešťastie tesne minul Suha prechádzajúceho okolo.
,,nepotrebujem to."
,,Samozrejme, že potrebuješ." Tmavovlasý akoby nepočul nič z toho čo Jongin pred okamihom hovoril. Vracal sa k nemu naspäť s obväzom v rukách. Prisunul si k druhému bližšie stoličku a ruku mu začal znova ošetrovať.
Jongin sa snažil neprejaviť bolesť zakaždým keď sa dezinfekcia dotkla poraneného miesta.
,,Nepotrebujem aby ma nejaký nečistokrvný , špinavý elf ošetroval.
,,Ale áno. Ach. Čo by si len bezo mňa robil?"
,,Celý dom by bol hore nohami." Dodal Suho ktorý len tak mimochodom prestal znervózňovať Jongina tým, že sa neprestajne prechádzal dookola ako prašivý pes. Nanovo začal znášať všetky knihy do svojej pracovne.
Jongin sa možno niekedy zdal nepriateľský a neohľaduplný, no Kyungsoo si z toho nič nerobil. Vedel, že to všetko je len maska aby ostatní nemuseli vidieť krehkosť duše a to málo čo vyššiemu ostalo. Väčšinu času buď ho výdaval v takýchto náladách sa mu ani nečudoval. Kim Jongin, patriaci do najvyššej vrstvy aristokratov. Žijúci v palácoch, obklopený pohodlím a bohatstvom. Zdrvený porážkov a vyhnaný sa teraz už vyše roka musí skrývať pred vládou v špinavých uliciach a lesoch. Nútený žiť v biede a strachu o život musí teraz navyše strácať čas v prítomnosti preň ho tých menejcenných. Na jeho mieste by reagoval rovnako a možno ešte horšie.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Karis Karis | E-mail | Web | 22. června 2015 v 18:58 | Reagovat

Reichan. Tohle už si rok nechávás pro sebe? How can you be so cruel?!
Me se to hrozně moc líbilo *3* jako všechno co napíšeš xD
Máš úžasný styl psaní a prosím prosím pokračuj *Q*
A chtěla bych pokračování, této povídky, kterou píšeš pro sebe. No.. Tak teď ji píšeš o pro Karis. Prostě se mě nezbavis :D

2 Miya Miya | Web | 24. června 2015 v 20:43 | Reagovat

Po prvé: Ten Jongin je na tej fotke nádherný! Kde si našla ten poklad? :O
Po ďalšie...vôbec som si nestihla všimnúť, že píšeš, ale je to krásne :3 Nečakala som, že sa z Kyungsooa vykľube elf a zaujímalo by ma, čo sa vlastne stalo :O Nebude žiadne pokračovanie? Nič? Ach...hrozné :'(
A všimla som si ako miluješ BaekYeol v poviedke a viacero ľudí sa na nich začalo ozývať. Tak ja sa budem snažiť im dať v tých posledných dieloch viac priestoru, možno aj nejaké smut, ale bude to hrozne ťažké, keďže kvôli nim budem musieť vytvoriť asi kapitolu navyše :D Oni mali byť iba taký dodatok k hlavnej dejovej línii. Možno ale keď píšem teraz poviedku iba o nich tak tam sa potešíš(potešíte) viac :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama