Switch the light off, welcome to the night.

16. února 2015 v 19:17 | Rei-chan |  K-pop
Čo k tomu napísať? Aby ste sa dostali do obrazu a nemali v tom chaos...naozaj neviem :D je to len úplne krátka ukážka z niečoho čo píšem už viac ako tri mesiace aj keď mám zatiaľ iba dosť málo strán, asi 20 o.O Skrátka ide o to že vládcom krajiny ktorej meno neviem aké je, sa stal Himchan, ktorý je však krutý a nemilosrdný a väčšinu obyvateľov je utláčaných, žijú v strachu a v hrôze. Jednotlivé krajiny sa rozdelili na viacero častí, hlavne tie čo sú proti Himchanovi a tých čo sú jeho priaznivcami. Je to fantasy a dej má zatiaľ tri hlavné línie z pohľadu Hongkiho-jedného zo strážcu druhej strany čiže strany Himchana, Jongina a Yifana...potom ich asi pribudne viac, ale ja si to skôr píšem len pre seba a neviem či to bduem chcieť niekedy uverejniť celé. Je to veľmi komplikované a keby som mala všetko opísať tak by to bolo naozaj nadlho takže toto je len úplne stručný popis.

Dúfam, že si to aspoň niekto prečíta a bude sa to aspoň niekomu páčiť~ a budem veľmi rada za akékoľvek ohodnotenie alebo okomentovanie~
Na názve sa takisto stále pracuje.

Hongki | FTISLAND || Taehyung | Bangtan boys || Ryutaro | Plastic Tree ||




Nejasné škvrny pred očami a ten syčiaci hlas. Udrel znova. Výhražne.
Nájdu nás...Nie. Už nás našli! Bleskovo prebleslo hlavou aj cez neznesiteľnú bolesť čo v nej prúdila. Pokúsil sa vstať, no márne. Musí sa odtiaľto dostať. Ruky druhého ho zachytili pri hrozbe ďalšieho pádu. Na okamih nazrel do Taehyungových očí.
Kim Taehyung- generál vojsk na severe, tak ako krutá zima mrazí a bičuje ďalekú krajinu, rovnako tak zámery a dočista komplikovaný charakter v ostrých hrotoch emócii pohlcuje celú povahu mladého trýzniteľa.
Teraz na ňom mohol vidieť však oveľa viac než za celé roky skvelo nacvičenú masku prísnosti. Bol tam strach.
A Hongkiho sa zmocnila ešte väčšia hrôza keď mal príležitosť vidieť chvejúce sa telo druhého mladíka.

Pripravoval sa na ďalší, v túto chvíľu už desiaty, príval tupej bolesti. Keď na okamih bezvládnosť stisla v chladných rukách tlčúce žily a svojim sladkým jedom opantala myseľ. Zmizla. Nič sa nestalo.
,,T-Taehyung." Len sťažka mohol vnímať že to zachraptenie bol jeho hlas, ktorý v tichu znel ako výkrik.
Mladší sa strhol. Odsunul z neho ruky a začal sa upokojovať. Jedno úľavné vzdychnutie vykĺzlo z jeho úst. Postavil sa na nohy.
,,Čo sa stalo?"
,,Bol som si istý , že-" Odmlka. ,,Mali by sme čo najrýchlejšie vypadnúť." Odišiel. Chlad ktorý sa z jeho chovania rýchlo vytratil sa vrátil a on nebol schopný sa naň ho pozrieť. Priznať si vlastnú prehru, že mal strach. Váhal.

**
Príval pokoja sa až skutočne dopravil, keď za sebou zabuchol vchodové dvere od svojho bytu. Celú cestu sa nemohol zbaviť toho pocitu, že je sledovaný. Aj keď si to vzhľadom na situáciu len vsugeroval. Alebo nie? Dlaňou si prehrabol vlasy. Bol tak unavený, že nebol schopný ani myslieť.
Aj keď to bolo absurdné niekto sa pokúšal vzdorovať. Mal by byť iste rozčúlený, ale bol šťastný. Či už sa ho pokúsili zabiť a určite sa o to budú snažiť aj nabudúce bolo nepodstatné.

Precitol. Postávajúc v predsieni si až teraz uvedomil, že z miestnosti na konci chodby sa plazí svetlo. Určite tam nie je sám. Oči mu až teraz skĺzli k dvom kufrom povaľujúcim sa na podlahe pri dverách a cudzím párom topánok pri jeho nohách.

Kroky. Zmocňuje sa ho strach.
,,Konečne si späť." Mierne zo sebou trhol keď sa v tme chodby objavila známa silueta. Kedy naposledy mal možnosť počuť ten hlas? Už je to skutočne dávno.
,,Ryutaro?" Nižší chlapec s úchvatne bledou pokožkou a uhľovo hustými vlasmi akoby cez ne preletel kŕdeľ temno čiernych havranov. Stál tam v úzkej chodbe. Slabé svetlo dopadalo na jeho mačacie oči orámované čiernymi linkami a dymovým prachom.
,,Čo tu robíš?" na okamih si nebol Hongki úplne istý či je skutočný.
,,Prechádzal som cez mesto. Tak som myslel, že sa tu na chvíľu zastavím." Rukou za chrbtom krčil list, ktorý napísal v strachu, že druhého už doma nezastihne. Bolo zbytočné hovoriť mu, že tu naň ho čaká už od rána celé hodiny.
,,Ale už by som mal ísť." Hlesol potichu. Akoby sa bál, že čo i len hlasnejším alebo prudším pohybom k nemu by túto chvíľu skazil.

,,Jasné." Hongki na neho nemohol prestať vrhať ohromený pohľad. Prišiel až do predsiene kde si začal obúvať topánky. Obidvaja si udržovali značný odstup.
Obliekal si kabát, keď k nemu znova prehovoril a tým aj odpovedal na tmavovlasého tiché otázky.
,,Idem do centra. Hoseok má na svojej strane veľa ľudí." Nervózne prešľapoval z nohy na nohu. Čaká, že urobí niečo viac?
,,vyzerá to nádejne."
Ryutaro ,namiesto od neho , mal odhodlanie. Odvahu postaviť sa proti režimu čo vládol krajine. Ostatnými boli práve takéto osoby nazvaný buriči čo si nezaslúžia nič iné len padnúť k zemi a podvoliť sa. Všetci však vedeli kto sú skutoční nepriatelia.
Hongki ho vždy za to všetko obdivoval. Jeho cit pre spravodlivosť a iskrenie v očiach pre dobrú vec nepoznali konca.

,,Budeš v poriadku?"
,,Samozrejme, ako vždy." Neistá odpoveď. ,,Budem ti písať a sľúb, že ty mi odpíšeš vždy, čo najčastejšie ako to len bude možné." Čiernovlasý nadvihol ruku v potrhanej rukavici a len nepatrným pohybom sa dotkol jeho tváre. ,,Dávaj si pozor. Vonku je strašná zima." Napravil mu šál bližšie ku krku. ,,A nenechaj sa do toho moc vtiahnuť. Prosím." Zdvihol k nemu ustarostený pohľad. ,,Aj keď sa už stalo veľa vecí som si istý, že na druhej strane by si našiel takisto miesto."
Musel ho skúsiť prehovoriť, tak ako to robil vždy. Aj keď čakal vždy tú istú odpoveď. ,,Porozmýšľaj o tom." Kútiky úst sa mu mierne nadzvihli. Odtiahol sa od neho.
,,Mám isté povinnosti. Nemôže len tak odísť." Ako predpokladal. No Hongki sa v skutočnosti strašne bál. Mal strach o Ryutara a takisto aj o seba. Dosť dobre vedel čo by preň ho znamenal odchod z práce a tým aj odchod zo strany. Riskovať život a zradu rozhodne nechcel. Nebol pripravený. Napriek tomu zostával, či už ho ten strašný pocit úzkosti požieral tak dlho.


,,Vrátim sa skoro." Nižší zobral svoje kufre a navzdory Hongkiho tichým a nemým prosbám, odišiel. Nechal sa pohltiť tým veľkým a krutým svetom a jeho tam nechal sám. Cítil sa byť stratený a než sa doň ho stihol zakúsnuť večerný chlad sálajúci z chodby pobral sa dnu.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Karis Karis | Web | 16. února 2015 v 20:40 | Reagovat

Rei! Rei!Rei!*skanduje její jméno a litá po pokoji * toto je úžasné :3 sice už jsem to už četla, ale pořád se mi to líbí a to čím dál víc :3 jelikož Taehyung v uniformě *-* a HongKi :'3 ten je tam taky dokonaly :3 sice toho Ryutara vůbec neznám, ale nevadí :D těším se na další díl ~^^

2 Marry Marry | Web | 18. února 2015 v 21:03 | Reagovat

Zatiaľ to vyzerá dobre. Vedela by som si to dokonca predstaviť aj ako knihu. Som zvedavá na Ďalší diel. ... a všimla som si že si zmenila aj vzhľad blogu. Páči sa mi to. ;) :)

3 Saki Saki | E-mail | Web | 21. února 2015 v 12:09 | Reagovat

Ohoho, takže som sa predsa len dočkala a musím ti povedať, že prvá kapitola je veľmi podarená :D Ale nečakala som, že tu uvidím Hongkiho :D Ten chlap mi kvôli určitým záležitostiam príde veľmi vtipný, ale je to strašné zlatíčko :D Vládca Himchan, ach, konečne po toľkej robote sa dočkal trónu :DD

4 Aya Aya | 22. února 2015 v 8:34 | Reagovat

Velmi se mi líbí ten nápad o fantasy světě a vladcovském režimu. Vypadá to velmi promyšleně, tak jsem zvědavá, co bude následovat. Z počátku čtení jsem se do toho moc nemohla dostat a nějak jsem si to nedokázala představit a ztrácela jsem se mezi postavami, ale jinak se mi kapitola líbila  a na konci to bylo lepší. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama