Fantasy Tragedy diel 3

28. června 2012 v 17:00 | paťa |  Fantasy Tragedy

Napravila som si svoj ťažký ruksak na chrbte a pokračovala som k ceste. ,,Hej, ako dlho si myslíš, že tu ešte ostaneme?" Opýtal sa ma hnedovlasý chlapík s tým jeho anglickým prízvukom. ,,Nepáči sa ti Osaka?" Kamarádsky som pokračovala v konverzácii. ,,Už mi leze na nervy." zahlásil. ,,Sú tu samí arogantný ľudia, ktorý sa nedajú zabiť." Pobavene som sa začala smiať. ,,No čo?" zareagoval na moju reakciu. ,,Je to pravda. Vám Japoncom nič neujde." trochu som sa ukľudnila. ,,A kam by si chcel ísť?" ,,hm." Zamyslel sa. ,,Do Kyota." Vyšlo z neho po chvíli. ,,Je to tam také iné." Prikývla som.
,,Tradičné a pokojné." Usmiala som sa a snažila som si predstaviť ako sa prechádzam po pokojných uliciach, plných sakúr a tradičných domov. Tak ako som to videla na obrázkoch. Tiché ulice s osviežujúcim nádychom. Musí to tam byť krásne. ,,Tak dnes sme neuspeli." Sklesnuto poznamenal. Pretrhla som spletivo myšlienok a venovala som sa môjmu kolegovi. Bol to zábavný chlapík. S hustými hnedými vlasmi, menším strniskom a unavenými hnedými očami. Mohol už mať po tridsiatke. Vždy je s ním zábava a keď som s ním zabudnem na to prečo som s ním. Zabudnem na prácu. Rozprávame sa o rôznych veciach. O krajinách, kultúre, zbraniach o všetkom. Je to dobrý muž.
No až dokým nepracujeme. Svojej práci dáva stopercentnú pozornosť. V tej chvíli je vážny a dôkladný. Nemôže si dovoliť čo i len sekundu odfláknuť. Je tu už dlho. Moc o svojej minulosti nehovorí. Viem len, že je z Anglicka konkrétne z Brimighamu a že je tu už dvanásť rokov, že sa sem dostal tak, že naletel jednému z nadriadených, že mu v Japonsku ponúkajú lepšiu prácu s dobrým platením a že mu zo začiatku zaplatia stravu a ubytovanie. No žiaľ, skončil v malej izbičke s malinkou posteľou, zničenou sprchou a hroznou kuchyňou a s mazľavou kašou a pohárom vody na celí deň. Pochopil, že už nie je cesty späť a tak sa snažil brať to všetko s heslom: ,Všetko zlé je na niečo dobré.´
Hm. Niečo na tom motte bude. ,,Vieš čo?" Pokračoval nenúteným hlasom a anglickým prízvukom. ,,Čo?" Bolo pekne. Síce bolo dusno, ale konečne pekne. Na jasnej bledo modrej oblohe bolo vidieť kúsok mesiaca, pouličné lampy sa pomaly rozsviecovali, z reštaurácii, butikov a barov bola počuť muzika celého sveta. Od klasickej až po tú dnešnú.
,,Kašlem na to. Nevadí mi, že som dnes stratil body." Pokojne povedal. Prekvapene som naň ho vypleskla oči. Čo to práve povedal? Všimol si moju reakciu a usmial sa. Uprel pohľad dopredu. Nadýchol sa letného vzduchu a vyrovnane a spokojne prechádzal námestím. Rušné ulice plné ľudí a áut. Toto mesto je celkom pekné, ale nie je stavané moc na našu prácu. Brala by som skôr pokojné, trochu opustené mesto, ale na druhej strane keby sa v kľudnom meste stalo niečo ako výstrely a mŕtvy ľudia bola by z toho téma na dva roky, vo veľkých mestách sú už na to zvyknutí. Neočakávajú to, ale podvedome sú na niečo také ľudia pripravení. Som rada, že dnešnú úlohu som mohla tráviť s Jackom. Potrebovala som pri sebe niekoho kto berie život taký aký je a dokonca aj z toho zlého si robí srandu. Nie je ako ostatní...
Plesk. ,,Ako sa to mohlo stať?!" Nahnevane začala. ,,Ako to mohol zistiť?!" Pokračovala. V rukách žmolila hrubý obal s papiermi. ,,Nemala to byť tajná akcia?!" Otočila sa k ostatným. ,,Určite niečo tušil." Poznamenal za mnou známi dievčenský hlas. Osoba krčiaca papier sa hlboko zamyslela. Až tak že jej na jej hnedom čele naskočila jedna výrazná vráska. ,,Ach." Unavene zo seba vydala. Nechala obal na pokoji. Ruky jej pristáli na tvári. Zakryla si svoje unavené oči a otočila hlavu do zeme. Ukázala nám svoje dlhé, husté čierne vlasy. ,,Do riti!" Tento krát svoju nervozitu neskrývala. Rýchlo ani sme nestačili zareagovať už držala vo svojej ruke svoju pištoľ.
,,Sayonara."
Bang! Ohlušilo nás. Bang! Znova preletelo miestnosťou. Bang! Tak rýchlo ani sme nevedeli kam mieri. Ostalo dlhé nerušené ticho. Ohlušené ticho prerušil len pád jednej mŕtvoly kdesi v tmavom kúte. Nikto sa neodvážil šéfke protirečiť. Nervozita sa dala v tejto miestnosti krájať.
,,Tak ochranca hovoríš?" Na jej tvári sa objavil strach naháňajúci úsmev.

XDD Konečne hotové :D som zvedavá na komenty :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peichnc Peichnc | E-mail | Web | 28. června 2012 v 17:26 | Reagovat

No tak já jen můžu opakovat co opakuji pořád dokola. Neskonale dokonalé naprosto ♥. Jsem si musela přečíst oba dva nové díly, které jsi zveřejnila. Takže teď vstřebávám tudíž ze mě víc než jen tohle nedostaneš :-D

2 ppatta ppatta | 28. června 2012 v 17:29 | Reagovat

[1]: ďakujem :D možno dnes dám ešte jeden diel :D

3 Hinata Hinata | 29. června 2012 v 11:04 | Reagovat

Naozaj dokonalá poviedka :D

4 ppatta ppatta | 30. června 2012 v 9:56 | Reagovat

[3]: Arigatou :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama