Darkness eyes diel 20

21. května 2012 v 16:37 | paťa |  Darkness Eyes - dielo jednej šibnutej autorky xD
Na rýchlo som dokončila 20. Dúfam že sa vám bude páčiť v tomto diely som sa konečne mohla vyrozprávať z mojich dlho dusených pocitov a konečne som mohla upresniť povahu Gabriela :D Tak pekné čítanie :)



,,...Myslím si, že ľudia vonku sú milí a mali by sme im pomôcť." Všetky oči upreli na malého zlatovlasého chlapčeka. ,,A to už prečo?" Rázne sa opýtala žena. ,,Pozri mami." Chlapček zoskočil zo stoličky, podišiel k podráždenej žene a ukázal jej náhrdelník. ,,Toto som kúpil na trhu. Nie je krásny?" Zapozeral sa na jednoduchý zlatý kríž. ,,Ľudia tam hovoria, že ma to ochráni. Je to pravda?" Žena nastavila ruku a do jej bledej, chladnej dlane spadla retiazka. ,,Páči sa ti?" Bum. Na zem spadla jedna krištáľovo čistá šálka a roztrieštila sa na milión kúskov pričom pár z nich narazili do chlapcovej ruky. Chlapček nemotorne odskočil a zapišťal. Plesk. Jedna chladná ruka preletela cez jeho tváričku. ,,Už nikdy nepočúvaj tých bláznov!" Začala nepríčetne kričať. ,,Je to len banda chudákov, ktorý ťa oklamali!" Pokračovala. ,,Nič také ako Boh neexistuje! Nikdy ťa neochráni ak áno tak by nedovolil aby sa niečo z tohto stalo!" Ukázala na jeho zakrvavenú ruku. ,,Prečo musíš byť taký hlúpy?! Celý tento svet závisí len na peniazoch. Čím viac ich máš tým viac si šťastnejší a čím viac ľudí zabiješ v tvoj prospech tým viac to vyplní tvoju prázdnotu!"


,,Bolesť prináša slzy, slzy prinášajú smútok a smútok krv. Nikdy nedovoľ aby si niekoho zabil. Rozumieš?" Prikývol som. Jej slová mi nedávali zmysel. Všetci naokolo hovoria len presný opak a ja neviem komu mám veriť. Je to strašný zmätok. ,,Ty si bystrý chlapec len nesmieš nikdy nikomu ublížiť. To čo robia tvoji rodičia a súrodenci je zlé." ,,Oni sú zlí?" Zmätene som sa ozval. ,,Nie, nie sú dobrý len svoju dobrotu dávajú najavo trochu odlišnými spôsobmi." Upokojila ma. ,,Ešte tomu nemôžeš rozumieť." Zakryla mi modriny a znova sme pokračovali v chôdzi.

Všade naokolo od ucha k uchu vysmiaty ľudia. Všade vládla dobrá atmosféra a všetci sa dobre bavili. Bolo tu veľa ľudí. Veľa spokojných a šťastných ľudí, ktorý vyzerali tak ako keby im nikdy nič v živote nechýbalo. Tak strašne by som chcel žiť v jednej z týchto spokojných rodín. Nemať starosti a nepociťovať tú bolesť, zmätok, nátlak, odcudzenosť a samotu. Každý deň zažívam tieto pocity dokonca aj keď som medzi ľuďmi a aj keď ma všetci obskakujú. Nenávidím to! Cítim sa sám aj keď je okolo mňa stovka ďalších ľudí. Cítim sa sám aj keď je mi na blízku moja rodina. Je to strašný pocit. Ten pocit prázdnoty. Náladu mi aspoň trochu zdvihne moja najstaršia sestra, ktorá ale bohužiaľ vidím len jedenkrát za dva mesiace. Býva totiž v zahraničí a stále niekde cestuje a popravde ani sem moc rada nechodí. Možno keby som tu nebol ja tak by sem ani nechodila. Rodičia a súrodenci v nej vidia len zle. Sestra je iná. Ona má vlastnú hlavu a je dobrá a práve to sa mojej rodine nepáči. Dokonca mi zakazujú s ňou chodievať, pretože ako oni hovoria: vidia vo mne zabijaka, ľahšie povedané Diabla a oni sa boja toho, že vždy keď budem s ňou sa z jedného dňa na druhý zo mňa stane šťastný, sebavedomý, vyrovnaný človek. Samozrejme, že vidím pravdu, ale ja im nemôžem protirečiť. Môžem, ale vlastne nemôžem. Ja môžem všetko! My všetci môžeme urobiť všetko čo chceme len nám bránia následky a keby tie následky boli dobré bránia nám v tom záväzky. A práve priatelia a rodina nás vedia veľmi dobre pripútať a zabrániť nám v našich cieľoch.
Vidím pravdu. Tú hnusnú bolestivú pravdu, ktorá ma ničí. Viem, že nič z tohto nie je skutočné. Títo ľudia majú na tvárach len masky. Masky šťastia. Viem, že sa vôbec nemajú dobre. Naopak majú sa príšerne! Nenávidia mňa a moju rodinu, pretože im len ubližujeme. Sestra vždy keď je tu tak si zaplatí na niekoľko hodín hercov, ktorí úžasne zahrajú bezstarostné životy. Robí to preto aby mi urobila radosť, ale pritom ma tým len ubíja. Už niekoľko mesiacov sa tvárim, že nič neviem a že som nadšený aby bola šťastná. Ale mňa to nebaví! Nebaví ma už robiť druhých šťastných, keď ja z toho nie som šťastný! Robím to čo mi povedia rodičia a súrodenci! Urobili zo mňa chudáka! V živote existujú len lži. Lži a lži a bolestivá pravda, ktorú veľmi často naschvál skrývame za klamstvami. Vo svete existujú len klamstvá, krv a slzy.

samozrejme nezabudnite komentovať :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Si tu? KLIK ^_^

Som tu! 100% (1772)

Komentáře

1 kisa-san kisa-san | Web | 21. května 2012 v 19:56 | Reagovat

Pěkný obrázek :D

2 ppatta ppatta | Web | 21. května 2012 v 20:40 | Reagovat

[1]: ďakujem XD

3 Peichnc Peichnc | E-mail | Web | 22. května 2012 v 15:29 | Reagovat

Nejen obrázek, ale i celá povídka

4 ppatta ppatta | Web | 22. května 2012 v 19:07 | Reagovat

[3]: Ďakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama